Vznik ČSR sa v Slovenskej republike po roku 1993 pripomínal ako pamätný
deň - Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci
Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa
28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného
československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja.
Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o
utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Od
vzniku ČSR v piatok 28. októbra uplynie 104 rokov.
Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19.
storočia. Program, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr, vychádzal z faktu, že
Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú
samosprávu v rámci Uhorska. Nemal však šancu na realizáciu najmä po
neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 – 1849 a po
rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.
Až vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 prinieslo oživenie
slovenskej otázky. Keď priebeh vojny naznačoval, že Nemecko a
Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa vytvárať rôzne úvahy o
možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie sa ukázalo
riešenie vytvoriť československý štát. Postavila sa zaň slovenská
komunita v USA, ktorá 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi
podpísala Clevelandskú dohodu.
Na čele zahraničného československého odboja stál Tomáš Garrigue
Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada
(ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan
Rastislav Štefánik. Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda
Beneša výrazne dopomáhali úspechy československých légií, ktoré boli
ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR.
Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo
Francúzsku okolo 100.000 legionárov.
V máji 1917 českí politici na zasadnutí ríšskeho parlamentu predniesli
vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom.
Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1. mája
1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie aj požiadavku práva na
sebaurčenie národov.
Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a
predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918
Pittsburskú dohodu a 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná
československá vláda. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov
a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18.
októbra 1918. V jej závere sa píše: "Veríme v demokraciu - veríme v
slobodu - a v slobodu vždy väčšiu a väčšiu."
Vzniku ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a
domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí bola 28. októbra 1918
utvorená dočasná československá vláda. V ten istý deň prijalo
Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý
Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro
Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný.
Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika.
V Turčianskom sv. Martine sa 30. októbra 1918 konalo verejné
zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci
jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.
Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za
prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej
predsedom sa stal Karel Kramář.
Existenciu ČSR aj jej hraníc potvrdili mierové zmluvy: Versaillská s
Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s
Maďarskom (1920).